Cestou necestou s vareškou
2

Huráá, už mám 18! Vykríkla som si od radosti.  Tešila som sa hlavne svojmu vysnenému vodičskému preukazu.  Peniaze, ktoré som vďaka vareškám zarobila som hneď týmto smerom dobre investovala. Nakoľko o drevené výrobky bol u nás záujem aj zo strany turistov, mohla som konečne využívať a zlepšovať svoje znalosti z anglického jazyka. Ako sa hovorí, najlepšia škola je škola života. A tak prišiel nápad, prečo neskúsiť predaj v zahraničí. Čo čert nechcel, mojou prvou destináciou bolo Nemecko.  Samozrejme som po nemecky nevedela ani slovíčko. Ale život je dobrodružstvo tak prečo neskúšať niečo nové. Cesta bola rýchla a hlavne veselá, ako inak, veď spoločníkom a šoférom bol môj bratranec.  Keď sme dorazili začala som sa zoznamovať s novým prostredím a hlavne stánkom, pretože na ďalekých cestách  sa používal skladací stánok. Trhy boli stredoveké takže všetko sa nieslo v tomto duchu. Ak ste si chceli prácu uľahčiť, kalkulačka tam nemala vôbec svoje miesto, takže pri veľkých počtoch ste si potrápili hlavu, alebo šikovnosť rúk počítaním pod pultom. Nechcem sa chváliť ale hneď ráno mi bratranec povedal, že mi to ide a mohla by som byť aj sama. To som samozrejme netušila, čo si na mňa s ujom Jožkom ušili.  Dodnes zvažujem či to myslel vážne alebo ma chcel len povzbudiť, nakoľko naozaj ešte v ten deň odišiel. Myslela som si, že okrem neznalosti jazyka ma nič neprekvapí, ale keď vám ráno pred stánkom svižne cvičí skupinka nemeckých dôchodcov , premýšľate či tie všetky výhovorky, ktoré pred cvičením máte sú naozaj  primerané. Nemecko som si naozaj užila zabavila som sa a tú malú zradu som bratrancovi rýchlo odpustila. Ako sa hovorí plávať sa naučíte, keď vás hodia do vody. Popravde, ešte ma v nej čakalo veľa prekvapení, ale o tom nabudúce. 

Vianočné trhy v Drážďanoch

  • Zverejnil : Lucka
  • Nov 03, 2016
  • Kategória: Poviedky
  • Komentáre: 0
Komentáre: 0

Žiadne komentáre

Odpovedať

Váš e-mail nemôže byť zverejnený. Povinné polia sú vyznačené.*